Mykoplazmóza
(Mycoplasmosis)
Mykoplazmóza je infekčné ochorenie, ktoré sa môže vyskytovať pri voľne žijúcich vtákoch.
Chorobu vyvolávajú patogénne druhy mykoplaziem, ako M. gallisepticum a pod. patogénne sérotypy sú označované ako S6 a nepatogénne ako sérotypy C. Infekcia sa šíri kontaktom, násadovými vajíčkami, infikovanou potravou, vodou, predmetmi. Inkubačný čas zvyčajne trvá 2 – 3 týždne.
Pri ochorení vznikajú príznaky zápalu horných dýchacích ciest, sprevádzané výtokom z nosových otvorov. Lepkavý hlien sa môže hromadiť vo vedľajších nosových dutinách a vyvolať sťažené dýchanie, zápal očných spojiviek, vzdušných vakov, priedušnice a pľúc. Choré zvieratá neprijímajú potravu, znižuje sa ich hmotnosť a znáška. Ochorenie sa najčastejšie objavuje na jeseň a v zime. Zhoršuje sa vplyvom zlého kŕmenia a iných sekundárnych, prípadne aj saprofytických činiteľov (bakteriálnych, parazitárnych a iných). Zvieratá na toto ochorenie väčšinou uhynú v mladšom veku.
Pri pitve uhynutých jedincov zisťujeme laryngotracheitídu, tracheitídu a zápal vzdušných vakov. Steny vzdušných vakov sú zakalené a zhrubnuté, naplnené lepkavým hlienom a fibrínom. V pľúcach zisťujeme sivasté ložiská, ďalej fibrinový zápal srdca a pečene, najmä keď chorobu sprevádza aj infekcia E. coli.
Diferenciálnou diagnózou však treba vylúčiť pseudomor, sypanice, infekčnú nádchu, avitaminózu A, syngamózu, infekčnú bronchitídu, infekčnú laryngotracheitídu a iné respiratórne choroby.
V poslednom čase sa pre diferenciálnu diagnózu používa tzv. „mykotest“. Skúšku vykonávame podobne ako kvapôčkovú a glutinačnú reakciu na Pullórovú nákazu. Výrazná aglutinácia vznikne pri silne pozitívnych sérach za jednu až dve minuty. Pri krvi s veľkým množstvom protilátok po 3 – 5 minútach.
So zreteľom na kolísanie protilátok v krvi chorých zvierat reakcia nie je úplne spoľahlivá. Vykonáva sa len vo veľkochovoch.
Chorým jedincom pomocou striekačky vyplachujeme napadnuté dutiny 1 – 4 % roztokom dusičnanu strieborného, alebo 8% protargolom. Môžeme použiť aj účinné antibiotiká.
Aby sme zabránili ďalšiemu rozširovaniu choroby, chovy zakladáme len po vyšetrení na patogénne mykoplazmy.
Napadnuté jedince mimo chovnej sezóny likvidujeme, lebo aj napriek zdanlivému vyzdraveniu môžu infikovať ďalšie pokolenie.
Uskutočníme izoláciu chorých jedincov, odstránime z okolia a miesta chovu stresujúce faktory a ďalšiemu rozširovaniu choroby zamedzíme dodržiavaním veterinárno-sanitárnych opatrení. Uhynuté jedince zneškodňujeme pálením.